Zdeňka s mikrofonem

Svědectví Lenka (chodící)

Šla som tam hlavne kvôli Tereze, s ktorou som prišla. Pretože ja ako zdravý človek si môžem ísť kam chcem, kde chcem, aj čo sa týka duchovného života si navyberam. Chcem ísť na omšu – idem.
Na chvály – idem. A Tereza a naši kamaráti na vozíčku niektorí proste nie… ak nie sú super mobilní
a samostatní ako niektorí iní na obnove 🙂

O Vstaň a choď som sa dozvedela od Ivetky :). A tak trosku som akoby ani nečakala, že mi to niečo dá… išla som naozaj s tým, že idem s Terezou a milujem byt v prostredí “nie úplne bežnom”. Milujem spoznávať nové svety a ľudí, nie len v našich “zdravých” a „sterilných“ kruhoch !!! Pretože len v tomto spojení je skutočne to, čo mame žiť.

A teda najsilnejší moment pre mna bol práve tento obraz:
Keď sme boli v kostole, ľudia v laviciach a naši kamoši na vozíčkoch v uličke, posadení za sebou, úplne som mala pred očami obraz Božej armády. Armádu si často predstavujeme ako tlupu silných zdravých
mužov, no tá Božia je naozaj zložená z nás – obyčajných, slabých, hendikepovaných všelijakým spôsobom. A predsa v tom je sila! V našich slabostiach sa predsa Otec môže najviac oslavovať a TOTO JE CÍRKEV, O AKEJ SNÍVA. Všetci spolu pre Jeho tvárou a je jedno, či sedíme na lavici alebo na vozíčku.

Toto bol pre mna najväčší obraz a moment .:)

Aaaa spoznanie toľkých vzácnych ľudí :)…